Moje malé "HIGHLIGHTS"
Modelárske stránky kde sa niečo deje.
Akcie, udalosti, články - chronologicky

BS-1 Björn, alebo jeden skoro zabudnutý príbeh
22. apríl 2020
Podnetom pre tento príspevok je písanie o "nových" retro modeloch u Vojta Stupáka. Jeden z nich je BS-1 Björn. Tento pôvodne vyrábala firma WiK Ing. Wilfrieda Klingera niekedy v šesťdesiatyh rokoch. Aktuálne ho zaradila do svojho programu firma Extron. Táto prevzala začiatkom deveťdesiatyh rokov výrobu po firme WiK. (teraz patrí firme Pichler) Ale prečo vlastne o tom píšem. Nejakým nedopatrením, alebo náhodou v čase nášho budovania lepšieho zajtrajška sa vo viacerých modelárskych obchodoch objavilo niekoľko modelov tejto "západonemeckej" firmy a to za relatívne prijateľnú cenu. Nevídané, v čase keď veci zo západu boli u nás nedostupné, alebo niečo len za bony v Tuzexe. A nám modelárom sa vtedy naskytla takáto možnosť. Tak sa mi to teraz vybavuje, ja som dostal na vianoce pod stromček vetroň Susi, ktorý mal taký zvláštny - Jedelsky profil, dovtedy som netušil čo to vlastne je. Bol to môj prvý RC vetroň, samozrejme jednokanál a spomínam si, že som s ním lietal ešte tú zimu na Helene - vtedy holý kopec nad Lánskou kde som býval, teraz je to "dominanta" Bystrice panelákové sídlisko Rozkvet. Aj keď ja by som bol radšej, keby ostal bez tejto zástavby. Kamarát Ivan mal krásneho motoráka Chéri 2 myslím na motor 2,5 ccm.
Vojto píše, že výrobca BS-1 je pán Heisbök, v jeho programe však nie je, tak mi z toho logicky vychádza, že stavebnicu robí na zakázku práve pre firmu Extron. Snáď sa nemýlim. Pôvodne už v šesťdesiatych rokoch ho začal vyrábať pán Klinger, ktorý sa inšpiroval v tej dobe jedným z najmodernejších vetroňov konštruktéra Björna Stendera. Minulý rok som postavil od Graupnera legendárne Amigo a určite ak sa mi podarí získať stavebnicu BS-1 bude pre mňa sviatok stavať aj tento vetroň.
Pridávam niekoľko obrázkov, ktoré sa mi podarilo nájsť kade-tade na webe.
Vojto píše, že výrobca BS-1 je pán Heisbök, v jeho programe však nie je, tak mi z toho logicky vychádza, že stavebnicu robí na zakázku práve pre firmu Extron. Snáď sa nemýlim. Pôvodne už v šesťdesiatych rokoch ho začal vyrábať pán Klinger, ktorý sa inšpiroval v tej dobe jedným z najmodernejších vetroňov konštruktéra Björna Stendera. Minulý rok som postavil od Graupnera legendárne Amigo a určite ak sa mi podarí získať stavebnicu BS-1 bude pre mňa sviatok stavať aj tento vetroň.
Pridávam niekoľko obrázkov, ktoré sa mi podarilo nájsť kade-tade na webe.

SPEEDY WING od robbe
3. apríl 2020
Zaujalo ma toto malé "čudo". A keďže doteraz som ešte takéto samokrídlo nemal chcel som to skúsiť. Mám hotovo už dávnejšie, ale až teraz prišla vhodná doba na zálet. Vôbec som netušil čo od toho očakávať. Rozpätie je 500 mm, hmotnosť menej ako 80 gramov. Tak skutočne mini, však servá sú 5 gramové, motor váži tiež 5 gramov ako aj regulátor znova 5 gramov. A k tomu príjmač - 6-kanál, ale ten len 1 gram. A aku 220 mAh - 14 g. Tak som to skompletoval, ťažisko sa zdá vyšlo tak ako bolo predpísané. Prišiel čas na prvý let. Čas ideálny, skoro bezvetrie. Pre istotu som dal pol plynu a hodil. Než som stačil riadiť nasledoval pád vo vývrtke. Tak znova ešte 2 krát s rovnakým výsledkom. Niečo nie je dobre. Dal som plný plyn a len tak tak zrovnal do horizontu. Ale stále so snahou pádu do vývrtky. Po potlačení výškovky som dokázal letieť, ale stále to nebolo ono. Bolo mi jasné, že treba vpredu dovážiť, len závažie som nezobral. Tak som pokračoval s tým, že skúsim už aj niečo viac. Najprv premet - na vrchu, keď model stratil rýchlosť nasledoval pád v neriadenej vývrtke, to isté potom aj pri výkrute. Ešte šťastie, že je to tak ľahké, takže pri páde do trávy sa nič nepoškodilo. Doma som vložil pred batériu ca 4g olova, takže sa mi zdalo trochu ťažšie na hlavu. Dnes som pokračoval v zálete, bol už mierny vánok, ca 1 m/s. Hod bez problému, vylietal som betériu - ca 8 minút a konečne spokojnosť. Lieta aj pomaly, aj na svoju veľkosť hodne svižne, takže dá sa s tým veľmi dobre "vyblbnúť". Len treba dávať pozor na rýchlosť ak klesne pod tú kritickú minimálnu nasleduje vždy pád do vývrtky, ktorú už nie je možné vybrať. Zatiaľ mám asi 8 letov a záver - som spokojný, je to lietavé. Maličké, dlhá výdrž batérie, prakticky nezničiteľné. Som s tým spokojný a určite doporučujem.





Ako vyrobiť nejaké video počas karantény sám a len s telofónom? Nuž tak som sa o to pokúsil aj tak aby bol dôkaz o tom. Pozrite.

Ako KIWI dozrievalo
26. február 2020
Je to už môj tretí model dvojmetrovej kategorie F3RES. Autor projektu KIWI aj výrobca stavebníc je Tomáš Hlavinka. (odkaz na fórum RCMANIE o KIWI) Zo stavbou som začal už v októbri a dokončil v týchto dňoch. Vôbec som sa neponáhľal a stavbu si užíval. Konštrukcia je premyslená, zatiaľ prvý model, ktorý má krídla zasúvajúce sa z boku do trupu. Jedná sa o verziu z prvej série, objavili sa nejaké drobnosti, ktoré neboli buď zakreslené v pláne, alebo chýbali vo výrezoch. Diely sú vyrezané laserom a použitý materiál je veľmi kvalitný. Oproti originálu som upravil uchytenie výškovky, aby ju bolo možné odmontovať. Problém som mal s výrobou negatívov, na ktoré sú už síce pripravené rebrá, ale na pláne nie je o nich žiadna zmienka ani zobrazenie. Mám radšej frézované výrezy, oproti laseru povrch je nepoškodený spálením. S čím som bojoval počas celej stavby bol chýbajúci materiál. Zrejme bol zle nastavený "offset" takže diely išli do seba voľne. Osobne by som radšej pridal na každý diel možno nejaký milimeter naviac. To sa dá vždy skrátiť. Ale keď chýba je problém. A hodne mi dali zabrať odtokovky, vrátane už spomínaných negatívov. Ale ako celok zatiaľ najlepšie pripravený set, z tých čo som staval. Ako som si už zvykol na povrch som použil fóliu ORALIGHT a na trup fóliu s imitáciou uhlíkovej tkaniny. Povrch som predtým raz natrel plničom pórov AERO-NAUT, prebrúsil a na záver jednu vrstvu teplom sa aktivujúceho lepidla originál ORACOVER. Tiahlo pre výškovku je lanovod s uhlíkom 0,6 mm a pre smerovku niť. Na rozdiel od bežne používaných jednočlánkov LiPol dávam vždy prednosť dvojčlánku a servám pre napätie 8,4 V. Možno niečo ušetrím na hmotnosti, ale moja skúsenosť doteraz je, že vždy musím dovažovať vpredu. Aj v tomto prípade keď som použil aku 2S LipoL 550mAh - 31 g som ešte pridal 11 gramov olova. Počas stavby som sa snažil robiť fotodokumentáciu. Tu sú detaily aj použité postupy.
Dúfam, že čoskoro bude možné model zalietať a doplniť údaje o jeho chovaní, či konkrétnych vlastnostiach za letu. No a potom na niektorej súťaži porovnať s ďalšími lietkami tohto exotického ovocia.
Galéria zo stavby je verejne prístupná na tomto odkaze.
Dúfam, že čoskoro bude možné model zalietať a doplniť údaje o jeho chovaní, či konkrétnych vlastnostiach za letu. No a potom na niektorej súťaži porovnať s ďalšími lietkami tohto exotického ovocia.
Galéria zo stavby je verejne prístupná na tomto odkaze.






Oprava vysielača T14MZ
19. november 2019
Tento vysielač som mal od roku 2005. Na tú dobu mal všetko, možno ďaleko viac čo bežný modelár potrebuje, alebo vie využiť. Jediné čo mi vadilo bola nizka kapacita aku a relatívne dlhá odozva pri zadávani čohokoľvek. No a v princípe, že to bola "ježovka palcová". Ale nikdy ma rádio nesklamalo. Neskôr som ho postúpil susedovi Vilovi, ktorý ho užíva doteraz. Koncom leta myslím sa na mňa obrátil, že mu vynecháva pravý ovládač krídeliek. Problém je ale, že nie vždy. Čo s tým. Dedukovali sme, že asi bude vadný potenciometer. Tak som najprv rádio pokusne rozobral, až som sa dostal k potenciometru. To by išlo. Teraz kde zohnať nový potenciometer. Pán Marhout opäť nesklamal a tak sme sa dohodli a poslal nový. Pôvodne som myslel, že bude už naletovaný, ale nebol. Nuž tak neostalo mi iné len ho preletovať. Nikdy som také drobné nerobil, ale nakoniec sa to podarilo a zvládol som to myslím úspešne. Potom len spätná montáž. Aj to vyšlo. Po prvotnom overení zdá sa, že je všetko v poriadku, jediný problém s ktorým sme ale počítali je, že nesedí presne stred. Je na to špeciálny kalibrovací program, ale vzhľadom na využitie vysielača sa s tým dá bez problémov fungovať. Tak dúfam, že závada bola odstránená a Vilovi bude ešte nejakú dobu spoľahlivo slúžiť. No a zaujímalo ma to aj preto, že dnes už sa klasické potenciometre nahrádzajú bezdotykovými senzormi, kde by k takýmto závadám nemalo dochádzať, aj keď pokaziť sa môže všetko.




Zaujímavosti, novinky ..

Čo práve počúvam